Slovenské kamióny najazdia pri vnútroštátnej preprave v priemere takmer tretinu kilometrov s prázdnym návesom. Pri bežnom ročnom nájazde  v rámci krajiny to môže byť na vozidlo až 25-tisíc kilometrov. Slovensko v tomto parametri zaostáva za Českom i za priemerom Európskej únie. Vyplýva to z dát Európskeho štatistického úradu, zverejnených tento rok.

„V čase stúpajúcich nákladov na prevádzku a prísnejších ekologických regulácií rastie tlak na efektivitu dopravcov. Znižovanie takzvaných prázdnych kilometrov je jedným zo spôsobov, ako ju možno dosiahnuť,“ vysvetľuje Kamil Wolański, odborník na analýzu nákladov a optimalizáciu zo spoločnosti Eurowag.

Podpriemerné Slovensko

Nevyťažené jazdy sú jedným z hlavných ukazovateľov efektivity prepravcu. Väčšina z nich preto túto metriku sleduje. Zároveň je aj súčasťou štatistík o doprave – práve z posledných dostupných dát  vyplýva, že v rámci vnútroštátnej dopravy má Slovensko podiel prázdnych kilometrov na celkovom nájazde až 30,16 %. Pri medzinárodnej preprave je to výrazne lepšie, podiel nevyťažených kilometrov na vozidlo v pri kamiónoch registrovaných na Slovensku dosahuje len 12 %. Celkový priemer je 20,9 %, čo je približne na úrovni priemeru Európskej únie.

Dáta Eurostatu pochádzajú z roku 2024, zverejnené boli v roku 2026. Tieto hodnoty sa však v čase výraznejšie nemenia.

V Českej republike je celkový podiel kilometrov bez nákladu len 16 %.  Česi sú lepší aj pri vnútroštátnej (22 %) i medzinárodnej preprave (10 %). S Maďarskom a Poľskom je Slovensko približne na rovnakej úrovni.

Európski rekordéri

Najlepšie výsledky dosahuje dlhodobo Dánsko – bez nákladu je približne len 7 % vozidlo-kilometrov. Vysokú efektivitu dosahujú i v Litve (10 %), Belgicku (11 %) a spomínanom Česku (16 %).

Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Cyprus (až 44 % kilometrov sa odjazdí bez  nákladu). Nasledujú Írsko, Grécko a Rakúsko, kde podiel prázdnych kilometrov dosahuje približne 34 %.

V prípade Cypru je vysvetlením, že ide o ostrovnú ekonomiku s výrazným importom, takže veľa kamiónov preváža dovezené tovary z prístavov. Druhou príčinou môžu byť jazdy v rámci stavebného priemyslu, pričom pri oboch prípadoch ide prevažne o jednosmerný tok nákladov.

Pomôžu nástroje

„Na vyťaženosť kamiónov má vplyv viacero faktorov, počnúc rozmiestnením priemyslu v danej krajine až po využívanie špecializovaných návesov na určitý druh tovaru. Z veľkej časti ale za prázdne autá môžu aj rezervy v organizácii práce, slabá práca s dátami či chýbajúce vhodné nástroje na plánovanie trás,“ hovorí Wolański. To už dnes do veľkej miery dokážu riešiť moderné nástroje.

Využívajú ich aj slovenskí prepravcovia.

„Nie je cieľom mať o päťdesiat kilometrov kratšiu trasu, ak skončíte na hluchom mieste a musíte najazdiť prázdne kilometre k ďalšej nakládke,“ hovorí Richard Jančovič, dopravný riaditeľ spoločnosti TOPNAD.

Topoľčiansky prepravca preto na optimalizáciu trás využíva aj umelú inteligenciu. Aj vďaka tomu sa mu podarilo prázdne kilometre takmer eliminovať.

Úspora pritom môže byť vysoká. Prázdne kilometre zvyšujú náklady dopravcu, keďže musí platiť palivo, mzdy či údržbu. Okrem toho sa zvyšuje opotrebenie vozidla a pribúdajú ďalšie pevné i pohyblivé položky, hoci auto neprepravuje žiadny tovar. Už len 10-tisíc prázdnych  kilometrov ročne pri spotrebe 30 litrov na 100 kilometrov tak pri súčasných cenách znamená neefektívny náklad na naftu viac ako 5000 eur.