Schválenie novely zákona, ktorá dereguluje trh so stanicami STK z dielne ministerstva dopravy, môže ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Myslí si to Národná asociácia staníc technickej kontroly (NA STK). Návrh liberalizácie vznikol narýchlo bez širšej diskusie s odbornou verejnosťou a úplne ignoruje zahraničné skúsenosti.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR plánuje uvoľniť trh technických a emisných kontrol vozidiel, ktorej výsledkom má byť vyšší počet poskytovateľov STK. Pritom už dnes nie je zo strany štátu dostatočne zabezpečená kontrola nad niektorými prevádzkovateľmi STK a na cesty sa dostávajú aj autá, ktoré by mali byť prehlásené za nespôsobilé. Navyše zákon nereflektuje ani najnovšie trendy v digitalizácii štátu. Napríklad v Lotyšsku sa na STK skúma aj to, či má motorista uhradené všetky poplatky za auto, ako sú dane, pokuty a iné záväzky voči štátu. Cieľom nového zákona, podľa NA-STK, by mala byť najmä bezpečnosť na cestách a dôraz na dodržiavanie zákonov.

 „Neustále sa stretávame s nesprávnym vnímaním kontrol v očiach verejnosti. Cieľom prevádzkovateľov STK nie je znepríjemňovať životy motoristom, ale naopak zastrešiť posúdenie stavu vozidla nezávislou autoritou v záujme bezpečnosti, resp. nízkej nehodovosti. Nekontrolovaným rastom ďalších staníc STK môže utrpieť bezpečnosť cestnej premávky a vzniká riziko, že po cestách bude jazdiť ešte viac áut, ktoré by za žiadnych okolností kontrolou prejsť nemali,“ myslí si Miroslav Kobrtek, predseda NA STK.

Štátni úradníci konajú nejednotne

Zástupcovia prevádzkovateľov staníc poukazujú na nebezpečný precedens v protichodnosti aktivít štátnych úradníkov. „Nespochybniteľne práve technické kontroly sú neoddeliteľným ohnivkom reťaze bezpečnosti na cestách. Orgány štátnej správy sa dnes dostávajú do protirečiacej pozície. Na jednej strane ministerstvo vnútra komunikuje štatistiku nehodovosti a hovorí o aktivitách smerujúcich k jej ďalšiemu zlepšeniu. Zároveň ministerstvo dopravy prichádza s návrhom, ktorý bude mať protichodný efekt,“ poukazuje Kobrtek.

Novela zákona je v súčasnosti v príprave a po prebehnutí medzirezortného pripomienkového konania ju bude schvaľovať vláda. „Veríme, že zvíťazí zdravý rozum a zavážia aj skúsenosti zo zahraničia. Veľmi dobrou inšpiráciou by bol český model, kde sa parlament nestotožnil s navrhovanou liberalizáciou a do novely zákona schválil možnosť manažovať počet kontrolných staníc STK podľa viacerých relevantných parametrov,“ ilustruje Kobrtek.

Slabá vyťaženosť liniek

Na Slovensku je v súčasnej dobe v prevádzke samostatných 140 staníc STK. Keďže tie boli podľa údajov za rok 2015 boli vyťažené len na 46 %, vláda rieši neexistujúci problém zlej dostupnosti služieb pre motoristov.

Podľa navrhovaných zmien budú niektoré kategórie vozidiel pristupovať k technickej kontrole po dlhšom čase ako dnes, alebo ju nebudú musieť absolvovať vôbec. „Aj tieto kroky povedú k situácii, že existujúce stanice STK budú mať podstatne menej práce. Áno, na Slovensku sa aj teraz vyskytnú prípady nedostatočnej kapacity liniek STK. Vtedy je však možné pristúpiť k lokálnemu navýšeniu počtu liniek,“ navrhuje Kobrtek.

 „Návrh vôbec neberie do úvahy postranné dopady ako potenciálne vyššia nehodovosť, zásahy záchranných zložiek a s tým spojené zvýšené náklady na hospitalizácie a celkovo zdravotníctvo,“ dodáva Kobrtek. Dnes vykonáva kontrolu nad prevádzkami STK tím troch pracovníkov. Na 140 staníc STK je to nedostatočné číslo. Tí navyše nie sú odborníkmi na automobilovú problematiku. Novela počíta so zvýšením na osem pracovníkov, čo i tak nezaručí kvalitné vykonanie dozoru. Navyše dozorné kontroly by mali prebiehať systematicky, nie len podľa dostupného kamerového systému.