Výbor pre dopravu a cestovný ruch Európskeho parlamentu vydal správu, v ktorej upozorňuje na alarmujúci stav obchodu s automobilmi so stočenými kilometrami. Vybudovanie národných registrov stavu odometrov, aký vzniká aj na Slovensku, je podľa neho základným prvkom, ktorý je potrebné ďalej rozšíriť na celú úniu a vytvoriť tak medzinárodnú databázu. Týmto opatrením však europoslanci z výboru nekončia.

Ekonomický zisk z neoprávnených zásahov do odometrov môže byť podľa europoslancov vzhľadom na nízke ceny potrebného vybavenia a umelý nárast najazdených kilometrov, značný. Na základe štúdií odhadujú, že v rámci cezhraničného predaja bol vykonaný neoprávnený zásah u 30 – 50 % vozidiel, čo v celej EÚ predstavuje celkovú škodu 5,6 až 9,6 miliardy eur.

„Dlhodobo upozorňujeme na problém so stáčaním kilometrov pri automobiloch, ktoré sa k nám dovážajú. Práve pri prevoze cez hranice sa stráca história automobilu a stav odometra sa tak de facto legalizuje. Nemecký automobilový klub ADAC v minulosti priniesol zaujímavú štúdiu, v ktorej upozornil, že stáčanie je problémom aj v samotnom Nemecku a to aj napriek jeho trestnosti. Škody podľa neho ročne dosahovali 6 miliárd eur. Stočenie počtu najazdených kilometrov takto ilegálnym spôsobom zvýšilo hodnotu vozidla v priemere o 3.000 eur. Keď si vezmeme, že väčšina áut zo zahraničia k nám prúdi práve z Nemecka, je to alarmujúca situácia. Neprúdia k nám iba automobily upravené pri prevoze, ale aj tie, ktoré mali stočené kilometre už počas prevádzky v Nemecku. Už niekoľko rokov upozorňujeme na to, že túto situáciu je potreba riešiť a ako východisko z nej, rovnako ako Výbor, vidíme práve v prepojení národných registrov s pravidelne zaznamenávaným stavom odometra,“ komentuje situáciu generálna riaditeľka siete autocentier AAA AUTO Karolína Topolová.

„V roku 2015 sme dokonca v spolupráci s českým automotoklubom UAMK urobili prieskum, ktorý upozorňoval na situáciu so stáčaním na Slovensku a v Čechách. Z neho vyplynulo, že každé druhé ojazdené auto je má stočené kilometre,“ dopĺňa Topolová.

Ako príklad fungovania národnej databázy dáva Výbor krajiny Belgicko a Holandsko, kde registre prevádzkuje nezisková organizácia resp. vládna agentúra. K prepojeniu národných databáz na európskej úrovni by mala poslúžiť už existujúca infraštruktúra akou je EUCARIS. „Na Slovensku aktuálne vzniká databáza podobná tej belgickej či holandskej, do ktorej sa budú zapisovať údaje v priebehu celého životného cyklu automobilu.

Zdá sa, že záznamy budú vcelku časté a pravidelné, pretože do databázy budú okrem technických, emisných kontrol a kontroly originality prispievať aj poisťovne, autoservisy, polícia, ministerstvo dopravy, leasingové spoločnosti, znalci a zároveň aj predajcovia jazdeniek ako sme aj my. Súčasťou záznamu nebude iba stav odometra, ale aj napríklad výsledky kontrol, opráv, fotografie poškodených častí vozidla. Veríme, že register pomôže stransparentniť náš trh s jazdenkami. Ako hovorí aj Výbor, nemôže však zostať iba pri národných databázach, je potreba ho napojiť na celoeurópsku databázu,“ vysvetľuje Topolová.

Europoslanci v správe vyzývajú Komisiu, aby sa ďalej usilovala o vytvorenie nie len právnej, ale aj technickej a prevádzkovej prekážky tak, aby sa stala manipulácia nemožná alebo tak náročná a drahá, že sa neoplatí. Manipulácia s odometrom je zakázaná v 26 štátoch EÚ, z ktorých iba 6 považuje stáčanie za trestný čin, čo považuje Výbor za zásadnú chybu. Výbor vyzdvihuje fakt, že vozidlá sú stále viac prepojené a odovzdávajú údaje, ako napríklad stav odometra, na servery výrobcom. Chce vytvorenie európskej blockchainovej siete pre počítadlá najazdených kilometrov, pretože podľa nich táto technológia môže zabezpečiť údaje v sieti a zabrániť manipulácii s nimi.