V súvislosti so šíriacim sa koronavírusom zasielame stanovisko právnika Štěpána Štarhu z advokátskej kancelárie Havel&Partners, ktorý radí, ako postupovať v prípade zrušených podujatí, čo môže a nemôže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi v súvislosti s koronavírusom a čo je považované za diskrimináciu.

Koronavírus ovplyvňuje mnohých dodávateľov materiálov, tovarov a služieb. Za akých okolností sa spoločnosť, ktorá nedodala objednaný tvora včas, môže odvolať na epidemiologickú situáciu a v dôsledku nej zatvorenú továreň, reps. vis major?

H&P: Vo všeobecnosti platí, že v prípade omeškania dodávateľa s dodaním tovaru alebo služieb, vznikne objednávateľovi nárok na náhradu škody a nárok na odstúpenie od zmluvy. Zbaviť sa zodpovednosti za škodu by dodávateľ mohol, iba ak by preukázal, že zatvorenie továrne pre koronarívus nemohol žiadnym spôsobom predvídať, čo v súčasnosti môže byť náročne preukázať, nakoľko koronavírus je rozšírený už vo väčšine krajín a zatvorenie továrni je možné v niektorých krajinách predvídať už teraz (napr. Čína, Taliansko). Z uvedeného dôvodu preto odporúčame, v prípade uzatvárania nových dodávateľských zmlúv, doplniť priamo do zmluvy, že dodávateľ nezodpovedá za škodu a nie je možné ho žiadnym spôsobom sankcionovať, ak tovar nedodá z dôvodu zatvorenia továrne v súvislosti s koronavírusom.

A čo situácia zamestnávateľ vs. zamestnanec? Môže zamestnávateľ postihovať finančne (nariadené neplatené voľno) svojich zamestnancov za to, že vycestovali do zahraničia, resp. z hľadiska koronavírusu do rizikových oblastí?

H&P: Zamestnávateľ nemôže nariadiť neplatené voľnom svojim zamestnancom z dôvodu pobytu v zahraničí. Zamestnanca, ktorý bol v rizikovej oblasti môže z dôvodu opatrnosti poslať domov na určitý čas, napr. 14 dní, či sa u neho neprejavia symptómy, avšak zamestnávateľ je povinný mu počas tejto doby platiť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Ide o takzvané prekážky na strane zamestnávateľa. Rovnako to platí aj v prípade, ak zamestnávateľ zavrie továreň alebo svoju prevádzku, je povinný uhrádzať zamestnancom v čase zatvorenia jeho náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Môže zamestnávateľ zakázať svojím zamestnancom vycestovať vo svojom voľnom čase do zahraničia, reps. do rizikových oblastí?

H&P: Nie, zamestnávateľ nemôže zakázať cestovať svojim zamestnancom. Po návrate z dovolenky im však môže nariadiť, aby neprišli do práce, avšak je povinný im počas tejto doby platiť náhradu mzdy vo výške ich priemerného zárobku.

Ak pri oficiálnych stretnutiach niekto odmietne akýkoľvek osobný kontakt s človekom z Talianska, Číny ( alebo inej krajiny, kde je rozšírený koronavírus) aj napriek tomu, že títo ľudia nie sú chorí, možno to v situácii s epidémiou koronavírusu považovať za diskrimináciu? Reps. zásah do ľudských práv?

H&P: V prípade, že akákoľvek osoba odmietne osobný kontakt s človekom z krajiny, kde je rozšírený koronavírus, je to jej slobodné rozhodnutie a nepôjde o zásah do ľudských práv toho človeka. O diskrimináciu však môže ísť v prípade, ak orgán verejnej moci alebo nejaká verejne prístupná prevádzka odmietne osobný kontakt s človekom, ktorý pochádza z krajiny, kde je rozšírený koronavírus, napr. odmietnutie obslúženia v potravinách, na úrade atď. Takéto odmietnutie by už znamenalo diskrimináciu a zásah do ľudských práv toho konkrétneho človeka.

V súvislosťou s koronavírusom sa rušia mnohé plánované podujatia. Majú účastníci zrušených podujatí v takomto prípade nárok na vrátenie vstupného? Prípadne za akých okolností si môžu žiadať vrátiť peniaze?

H&P: Zákon vo všeobecnosti neupravuje nárok na vrátenie vstupného. Nárok na vrátenie vstupného sa riadi úpravou v podmienkach podujatia alebo vo všeobecných obchodných podmienkach organizátora. Uvedené platí rovnako pre prípady, kedy je celé podujatie zrušené z v súvislosti s koronavírusom, ako aj v prípade, ak svoju účasť na podujatí zruší sám účastník, pričom podujatie sa koná. V praxi však väčšina organizátorov má v obchodných podmienkach upravené, že v prípade zrušenia podujatia sa vstupné vracia.

A čo napríklad letenky či zarezervované pobyty ubytovacích zariadeniach? Môže si klient žiadať vrátiť peniaze za ubytovanie, ak letecká spoločnosť zruší lety?

H&P: Vyššie uvedené platí rovnako aj pre pobyty v ubytovacích zariadeniach. Vrátenie poplatku/zálohy za ubytovanie sa vracia podľa toho, ako to má upravené samotné ubytovacie zariadenie vo svojich zmluvách a všeobecných obchodných podmienkach. Nárok na vrátenie peňazí za ubytovanie, ak letecká spoločnosť zruší let nie je daný automaticky, zo zákona. Je to na vôli a obchodných podmienkach majiteľa ubytovacieho zariadenia.