Každodenná činnosť a s tým úzko spätá ekonomická kondícia podnikateľských entít je v súčasnosti zásadne ovplyvnená mimoriadnou situáciou spôsobenou pandémiou koronavírusu. Obchodné vedenie podnikateľov sa musí na dennej báze adaptovať na dynamicky sa rozvíjajúcu situáciu a pripraviť sa na nové výzvy, ktoré do života daného podnikateľa v budúcnosti ešte len prídu. Pri tomto vedení sa členovia štatutárnych orgánov obchodných spoločností nečakane ocitli aj v úlohe krízových manažérov a sú na nich kladené vysoké nároky a očakávania, že svoje spoločnosti prevedú krízou bez zásadnej ujmy.

V nasledujúcom texte prináša autor Ondřej Majer, partner advokátskej kancelárie Havel&Partners, prvý diel zhrnutia určeného práve pre členov štatutárnych orgánov, resp. štatutárnych orgánov samotných.

Cieľom je pripomenúť a predstaviť základné princípy fungovania štatutárnych orgánov, ktoré zdôrazňujú ich povinnosti a riziká vyplývajúce z ich postavenia, v kontexte aktuálnej mimoriadnej situácie. Tieto základné princípy dávajú všeobecný právny rámec posúdenia tej-ktorej situácie konania a rozhodovania členov štatutárnych orgánov. V ďalších dieloch sa podrobnejšie budeme venovať niektorým špecifickým povinnostiam a praktickým otázkam v kontexte krízového riadenia (otázky výplaty podielu na zisku, či dividend, porušenia povinnosti výplaty zálohy na podielu na zisku alebo dividendy, otázky koncernových pokynov a ďalšie).

Počas aktuálnej mimoriadnej situácie, nepochybne aj s väčším dôrazom, je štatutárny orgán pri svojich rozhodnutiach a konaniach:

• povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, so všetkými potrebnými znalosťami a lojálne, ako tzv. „riadny hospodár“;
• povinný pre svoje rozhodnutia zaobstarať si všetky relevantné informácie a mať schopnosť odhadnúť, kedy už bude na plnenie svojich úloh potrebovať odborníka – špecialistu;
• a podľa pravidla podnikateľského úsudku štatutárny orgán zodpovedá za samotný spôsob výkonu svojej funkcie, teda za dodržanie riadneho postupu pri podnikateľskom rozhodovaní, nie však za výsledok tohto procesu.

Štandard starostlivosti riadneho hospodárenia

Členovia štatutárnych orgánov sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, pričom táto starostlivosť v oblasti riadenia korporácie neznamená úroveň profesionála v nejakom konkrétnom odbore, napr. v práve, ekonomických vedách alebo v účtovníctve apod., ale vyjadruje úroveň profesionála so schopnosťami kompetentného výkonu funkcie štatutárneho orgánu.

Člen štatutárneho orgánu teda nemusí byť profesionál vo všetkých oblastiach, v ktorých spoločnosť pôsobí, avšak v rámci svojich riadiacich schopností je jeho povinnosťou včas a vhodne rozpoznať, kedy je potreba povolať pomoc odborníka. Voľba tejto osoby však musí byť vykonaná rovnako starostlivo a výsledky tejto odbornej pomoci musia byť vyhodnotení rozumne.

Ak by sa ukázalo, že konateľ zanedbal pri výbere tejto osoby odbornú starostlivosť, zodpovedal by taktiež za škodu, ktorú by táto tretia osoba spôsobila obchodnej spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 106/2006, zo dňa 1.7.2007). Do rámca odbornej spôsobilosti patrí aj zložka povinnosti zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo nielen spôsobiť škodu samotnej spoločnosti, ale aj ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov.

Lojalitou štatutárneho orgánu je jeho zákonná povinnosť pri rozhodovaní dať prednosť záujmom spoločnosti pred záujmami svojimi alebo záujmami tretích osôb, vrátane záujmov len niektorých zo spoločníkov. Posúdenie, či člen štatutárneho orgánu spĺňa tieto povinnosti, je objektívne a realizuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade prostredníctvom porovnania s tzv. priemerným “riadnym hospodárom”.

Pre mnohých členov štatutárnych orgánov môže byť krízové ​​riadenie, potrebné v dnešnej dobe,  novou skúsenosťou. V niektorých prípadoch tak bude vhodné obrátiť sa na zamestnancov spoločnosti s potrebnou kvalifikáciou alebo skúsenosťami, alebo na externých poradcov.

Ak sa štatutárny orgán rozhodne časť svojej pôsobnosti delegovať, mal by pamätať na nasledujúce dôležité povinnosti a zodpovednosti:

• zodpovednosť za výber – pri výbere tretej osoby musí postupovať starostlivo a uskutočniť výber aspoň na takej úrovni, ako by výber uskutočnila iná rozumne starostlivá osoba;
• zodpovednosť za zadanie, vedenie a súčinnosť – musí vybranej osobe zadefinovať zadanie jasne a zrozumiteľne, poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť a dávať jej pokyny a informácie;
• zodpovednosť za kontrolu – musí byť schopný dodaný výsledok delegovanej pôsobnosti primerane kontrolovať a rozumne vyhodnocovať, a to nielen osobne, ale aj za pomoci riadne nastavených kontrolných mechanizmov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 27 Cdo 90/2019, z 30. 9. 2019).

Pokiaľ by však člen štatutárneho orgánu disponoval určitou kvalifikáciou alebo schopnosťami, je povinný ich využiť pri výkone funkcie. V takom prípade sa na neho v danej oblasti kladú vyššie nároky pri posúdení, či konal so starostlivosťou riadneho hospodára.

Informované rozhodovanie

Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci, v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých informácií relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obo 16/2008, z 19. 2. 2009).

Umenie starostlivosti riadneho hospodára spočíva aj v správnom využití všetkých dostupných informácií a nástrojov vhodných pre efektívne fungovanie obchodných spoločností. Štatutárny orgán by mal napríklad sledovať ekonomické výhľady relevantné pre daný sektor podnikania spoločnosti a zhromaždiť všetky potrebné údaje týkajúce sa spoločnosti pre jej riadenie (napríklad priebežné hospodárske výsledky a ekonomické ukazovatele, odhad hroziacich škôd, a pod.).

Ak opatrenia prijaté v rámci núdzového stavu môžu spoločnosti priniesť vhodnú úľavu či štátnu pomoc, štatutárny orgán by sa mal s takou možnosťou zoznámiť a informovane vyhodnotiť, či je vhodné pre spoločnosť daný nástroj využiť. Podľa judikatúry musí člen štatutárneho orgánu pri konkrétnom rozhodovaní využiť rozumne dostupné informačné zdroje a na ich základe starostlivo zvážiť možné výhody aj nevýhody (rozpoznateľné riziká) existujúcich variantov podnikateľského rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 27 Cdo 844/2018, z 18. 9. 2019). Každý štatutárny orgán by tak mal mať priebežný prehľad o dianí vo vnútri spoločnosti a zároveň o relevantných skutočnostiach mimo spoločnosti, ktoré môžu jeho podnikateľské rozhodovanie ovplyvniť.

Na posúdenie, či sa člen štatutárneho orgánu rozhodoval informovane, a teda so starostlivosťou riadneho hospodára, však možno brať do úvahy iba informácie a skutočnosti, ktoré mu boli či pri vynaložení príslušnej starostlivosti mohli a mali byť známe v okamihu, v ktorom dané podnikateľské rozhodnutie urobil. Štatutárnemu orgánu teda nemožno prikladať na ťarchu, že situácia sa neskôr vyvinula inak, nepredvídateľne (právo na omyl). V kontexte dnešnej doby je potrebné spomenúť, že aj nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja súčasnej situácie je kritériom, ktoré by malo byť pri prijímaní konkrétnych rozhodnutí zohľadnené.

Zodpovednosť za výkon, nie však za výsledok

Je zrejmé, že na členov štatutárnych orgánov sú v dnešnej dobe kladené zvýšené nároky. Podstatnou povinnosťou štatutárneho orgánu je riadiť obchodné vedenie spoločnosti napredujúcim spôsobom, pritom musí konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, pri dodržiavaní všetkých zložiek týchto povinností.

Sankcie pre členov štatutárneho orgánu za porušenie starostlivosti riadneho hospodára sú rôzne, od povinnosti nahradiť spoločnosti spôsobenú ujmu, cez vydanie získaného prospechu, ručenie za dlhy obchodnej spoločnosti jej veriteľom (v niektorých prípadoch) až po zákaz výkonu funkcie člena orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti po určitú dobu.

Vyvažujúcim faktorom je pre členov štatutárnych orgánov tzv. pravidlo podnikateľského úsudku („business judgement rule“), ktorý vychádza z princípu, že podnikanie so sebou nesie určitú dávku obchodného rizika a aj starostlivé podnikateľské rozhodovanie môže priniesť negatívne výsledky. Štatutárny orgán teda zodpovedá za samotný výkon svojej funkcie, teda za dodržanie riadneho postupu pri podnikateľskom rozhodovaní alebo za prípadné porušenie povinnosti, nie však za výsledok tohto procesu, a teda nie za prípadné chybné rozhodnutie.

Aj v prípade negatívneho výsledku podnikateľského rozhodnutia môže člen štatutárneho orgánu preukázať, že svoju povinnosť konať so starostlivosťou riadneho hospodára a v súlade so záujmami spoločnosti neporušil. Keďže dôkazné bremeno leží na štatutárnom orgáne, odporúča sa, aby svoje kroky pri riadení spoločnosti riadne dokumentoval.

Havel&Partners verí, že vyššie uvedené zhrnutie podporí členov štatutárnych orgánov zorientovať sa v dnešnej neľahkej situácii. Každý člen štatutárneho orgánu by mal venovať zvýšenú pozornosť práve téme starostlivosti riadneho hospodára a konkrétnej situácii vo svojej spoločnosti. Napriek uvedeným základným a všeobecným princípom nie je možné konkretizovať jednotlivé rady, ktorými by sa členovia štatutárnych orgánov mohli riadiť v konkrétnych situáciách. Výzvy, ktorým spoločnosti v týchto dňoch musia čeliť, sú rôznorodé; niektorým z nich sa budeme osobitne venovať aj v ďalších dieloch tohto článku. V každom prípade však je náš korporátny tím plne pripravený Vám poskytnúť plnú podporu v akejkoľvek konkrétnej situácii.