V roku 2025 budú dopravné zápchy v európskych veľkomestách spôsobovať náklady vo výške 208 miliárd eur ročne. A možno budú dokonca ešte vyššie, pretože do roku 2050 má žiť viac než 82 percent Európanov v mestách.

Bicykel na prvom mieste: Obyvatelia Amsterdamu prejdú každý deň minimálne 2 milióny kilometrov na bicykli. To zodpovedá 60-tim percentám všetkých jázd v centre mesta. Bicykel je rozšíreným dopravným prostriedkom aj v Kodani, kde do práce alebo školy jazdí na bicykli každý deň až 45 percent obyvateľov.

Obmedzenia vjazdu: Ekologická známka v Nemecku, mestské mýto v Londýne a Miláne alebo zákazy vjazdu pre staršie vozidlá v Paríži. Desiatky európskych metropol obmedzujú dopravu vo svojich centrách.

Severná Amerika: Dopravné zápchy pohlcujú viac než 120 miliárd dolárov ročne
Viac automobilov než vodičov: V roku 2003 po prvýkrát presiahol v USA počet registrovaných vozidiel počet osôb s vodičským preukazom.

Dopravná zápcha ako finančné zaťaženie: V USA trávia vodiči v desiatich mestách s najvyššou hustotu dopravy približne 42 hodín ročne v dopravných zápchach. Motoristi tak prídu o 121 miliárd dolárov, a to najmä kvôli strate času a zbytočne použitému palivu.

Spoločné cestovanie automobilom: Za účelom zníženia hustoty dopravy v USA boli už v roku 1961 vytvorené jazdné pruhy pre vozidlá obsadené viacerými osobami. Dnes táto sieť zahŕňa 5 000 kilometrov diaľníc.[10] Jazdné pruhy „High Occupancy Vehicle“ alebo „Carpool Lanes“ môžu využívať iba vozidlá, v ktorých sedia dve, tri alebo viac osôb.

Japonsko: Najskôr parkovacie miesto, až potom automobil
Slimačie tempo: Priemerná rýchlosť automobilov v Tokiu je 15 kilometrov za hodinu.[11] A aj napriek faktu, že diaľnice v Tokiu pokrývajú viac než 22 tisíc kilometrov a bicykle majú 14-percentný podiel na doprave, má toto mesto len 11,6 kilometrov cyklotrás a cyklistických pruhov.[12]

Problémy s parkovaním: V Japonsku je 61 miliónov registrovaných vozidiel a príliš málo parkovacích miest.[13] V mestách ako napríklad Tokio si môže kúpiť auto len zákazník, ktorý preukáže, že má pre vozidlo aj parkovacie mesto.

Miniatúrne automobily: Jedným z nápadov ako optimalizovať dopravu, jezavedenie novej triedy vozidiel, tzv. „Kei cars“. Tieto automobily sú kratšie než 3,40 metra a majú motor so zdvižným objemom nižším než 0,66 litra.

Čína: Lotéria o registračnú známku
Dopravná záťaž: Na konci roku 2015 jazdilo po čínskych cestách celkom 279 miliónov motorových vozidiel, z toho až 172 miliónov boli automobily.[14]

Koľajnice: Čínska vláda intenzívne podporuje električkovú dopravu. Tá má v Pekingu, v meste s desiatimi miliónmi cestujúcich denne, podiel už 44 percent.

Lotéria: Šanghaj vydáva každý mesiac len 9 000 nových registračných značiek.[15] Jej získanie môže v závislosti od mestskej štvrte stáť až 8 000 čínskych jüanov, čo je viac než 10 000 eur.[16] Registračné značky sú často predávané v dražbách najvyššej ponuke.

India: Na dvoch alebo troch kolesách smerom k modernej mobilite
Rast: Viac než 40 miest v Indii má v súčasnosti už vyše jeden milión obyvateľov.[17] S 15 miliónovým ročným prírastkom obyvateľov vykazuje India najrýchlejší rast na svete.[18]

Jednostopové vozidlá: Na indických cestách jazdí približne 125 miliónov jednostopových vozidiel, čo predstavuje 70 percent všetkých využívaných vozidiel v tejto krajine.[19]

Priekopník: Mestu Ahmedabad sa podarilo obmedziť motorizovanú dopravu vďaka optimalizácii a investíciám do dopravnej infraštruktúry. V súčasnosti tu ľudia využívajú hromadnú dopravu alebo nemotorizované dopravné prostriedky až na 58 percent svojich ciest.[20]

Latinská Amerika: Lanová dráha miesto rýchlostných komunikácií
Lanová dráha (1): V centrách chaotických miest v Južnej Amerike neprestávajú lanové dráhy zaznamenávať nevídaný rozmach. Lanové (vzdušné) dráhy vyžadujú menej miesta a stoja desaťkrát menej než metro alebo rýchlostné komunikácie.

Lanová dráha (2): V roku 2016 bola slávnostne uvedená prvá mestská lanová dráha v Mexiku. Kabíny lanovej dráhy nahrádzajú niekoľko tisíc malých autobusov. Pred Mexikom realizovali projekt „cesty vo vzduchu“ aj krajiny ako Kolumbia, Bolívia, Brazília a Venezuela.

Lanová dráha (3): Medzi La Paz, hlavným mestom Bolívie, a susedným mestom El Alto stojí najdlhšia mestská lanová dráha na svete, ktorá meria 10 kilometrov. Cestujúci ušetria jazdou až jednu hodinu a zároveň bojujú proti znečisťovaniu životného prostredia. Do roku 2019 má byť sieť lanových dráh rozšírená na 30 kilometrov.